Menej známy flavonoid je predmetom bunkového výskumu

Pre mnohých z nás je slnečné žiarenie jednou z najlepších vecí na lete. Intenzívne UV žiarenie však znamená aj pre naše telo dodatočnú námahu.

UV žiarenie môže zvýšiť tvorbu reaktívnych foriem kyslíka v našich bunkách.1 Tieto zlúčeniny sa tiež produkujú počas bežných metabolických procesov a nie sú vo svojej podstate škodlivé. V kontrolovaných množstvách vykonávajú dôležité funkcie, ako je komunikácia medzi našimi bunkami. Naše telo má preto vlastné antioxidačné obranné systémy, ktoré pomáhajú udržiavať tieto procesy v rovnováhe.

Kľúčom je rovnováha. Ak sa počas dlhšieho obdobia produkuje viac reaktívnych zlúčenín, než dokážu naše ochranné systémy kompenzovať, táto rovnováha sa mení. Nazývame to oxidačný stres – téma, ktorá sa stáva obzvlášť aktuálnou v lete, pretože intenzívne UV žiarenie môže zintenzívniť oxidačné procesy.1

To vyvoláva zaujímavú otázku: Akú ochrannú úlohu môžu v tejto komplexnej interakcii zohrávať sekundárne rastlinné zlúčeniny?

Obzvlášť zaujímavé sú takzvané flavonoidy. V rámci tejto veľkej skupiny látok si pozornosť získava doteraz oveľa menej známy zástupca. Taxifolín čoraz viac sa dostáva do centra pozornosti.

Taxifolín – od smrekovca k výskumu

Taxifolín, nazývaný aj dihydrokvercetín, je chemicky blízko príbuzný známemu kvercetínu. Menšie množstvá sa nachádzajú okrem iného v cibuli, jablkách a rôznych citrusových plodoch. Drevo niektorých ihličnanov, ako napríklad smrekovec dahúrsky, je však obzvlášť bohaté na taxifolín.²

Zaujímavosťou taxifolínu je jeho chemická štruktúra. Táto štruktúra umožňuje flavonoidu interagovať s reaktívnymi molekulami. Práve z tohto dôvodu sa taxifolín už niekoľko rokov čoraz viac skúma v súvislosti s oxidačným stresom, ochranou buniek a procesmi súvisiacimi so zápalom.³

A niektoré z výsledkov sú naozaj pozoruhodné.

Čo sa stane, keď oxidačný stres dosiahne bunku?

V štúdii z roku 2020 vedci pracovali s ľudskými endotelovými bunkami – bunkami, ktoré vystielajú vnútro našich ciev.⁴

Tieto bunky boli zámerne vystavené oxidačnému stresu. Následne boli skúmané zmeny, ku ktorým došlo po pridaní taxifolínu.

Taxifolín preukázal jasný ochranný účinok. Zápalové signálne dráhy boli utlmené, procesy poškodenia buniek boli priaznivo ovplyvnené a adhézia imunitných buniek k endotelovým bunkám vyvolaná stresom bola znížená.⁴

Výsledky teda naznačujú, že taxifolín môže za týchto experimentálnych podmienok pomôcť zmierniť poškodenie buniek a zápalové reakcie.⁴

Menej oxidačného poškodenia DNA

Ďalšia štúdia s použitím ľudských krvných buniek zašla ešte o krok ďalej.⁵

Bunky boli zámerne vystavené oxidačnému stresu pomocou peroxidu vodíka – stresu, ktorý môže viesť k poškodeniu DNA.

Taxifolín významne znížil počet buniek s oxidačne indukovaným poškodením DNA. Tento účinok sa pozoroval pri všetkých testovaných koncentráciách taxifolínu.⁵

Obzvlášť zaujímavé: Aj po tom, čo už došlo k oxidačnému stresu, sa namerané poškodenie DNA výraznejšie znížilo pri taxifolíne ako v zodpovedajúcich kontrolných bunkách.⁵

Samozrejme, ide o vyšetrenie vykonané mimo ľudského tela.Veľmi jasne to však demonštruje, prečo je taxifolín taký vedecky zaujímavý v súvislosti s oxidačným stresom buniek a ochranou citlivých bunkových štruktúr.

Z bunky k človeku

V roku 2023 bol taxifolín konečne skúmaný v randomizovanej, dvojito zaslepenej, placebom kontrolovanej skríženej štúdii u zdravých mladých dospelých.⁶

Účastníci dostávali buď potraviny obsahujúce taxifolín, alebo placebo v rôznych časoch bez toho, aby vedeli, aký variant dostávajú.

Následne medzi skúmanými faktormi boli kognitívny výkon, subjektívne vnímaná duševná únava a zmeny v génovej aktivite v krvi.

Po užití taxifolínu účastníci dosahovali lepšie výsledky v určitých aritmetických úlohách a pociťovali menšiu duševnú únavu ako po užití placeba.⁶

Zároveň sa pozorovali zmeny v aktivite génov. Okrem iného sa zvýšila expresia génov spojených so spracovaním a elimináciou cudzích látok, ako aj častí vrodenej imunitnej odpovede.⁶

Táto štúdia poskytuje obzvlášť vzrušujúcu indíciu: Taxifolín nielenže vykazuje zaujímavé antioxidačné účinky v bunkových modeloch, ale merateľné zmeny boli pozorované aj u ľudí po jednorazovej dávke.

Taxifolín v kontexte vedomej diéty

Nemusíme brániť oxidačným procesom. Sú prirodzenou súčasťou nášho tela a plnia dôležité funkcie.

Zaujímavé bude, ako dobre sa náš organizmus dokáže vyrovnať s dodatočným oxidačným stresom a akú úlohu môžu zohrávať sekundárne rastlinné zlúčeniny v rámci pestrej stravy.

Zameranie na oxidačnú rovnováhu sa stáva obzvlášť zaujímavým počas fáz, v ktorých je naše telo vystavené dodatočnému stresu, napríklad:

• s intenzívnym vystavením UV žiareniu počas letných mesiacov
• počas obzvlášť fyzicky aktívnych fáz
• pod vysokým každodenným stresom
• keď sa oxidačný stres viac prejavuje
• keď sa má strava vedome dopĺňať sekundárnymi rastlinnými zlúčeninami

Taxifolín preto nie je vedecky zaujímavý kvôli jedinému izolovanému účinku.

Jeho zvláštnosťou je skôr to, že skúma základnú biologickú tému: ako sa naše bunky vyrovnávajú s oxidačným stresom.

A práve tam predchádzajúce štúdie ukazujú zaujímavé signály – od oxidačného poškodenia DNA a bunkových stresových reakcií až po počiatočné zistenia o duševnej únave u ľudí.⁴⁻⁶

Zdroje

[1] Masaki H. Úloha antioxidantov v pokožke: účinky proti starnutiu. Časopis dermatologických vied. 2010;58(2):85–90.

[2] Panel EFSA pre dietetické výrobky, výživu a alergie. Vedecké stanovisko k extrakte bohatému na taxifolín z dahúrskeho smrekovca (Larix gmelinii). Časopis EFSA.

[3] Topal F, Nar M, Gocer H a kol. Antioxidačná aktivita taxifolínu: vzťah medzi aktivitou a štruktúrou. Časopis pre inhibíciu enzýmov a medicinálnu chémiu. 2016;31(4):674–683.

[4] Cao X. a kol. Štúdia o ochranných účinkoch taxifolínu na endotelové bunky ľudskej pupočníkovej žily a bunky THP-1 poškodené šesťmocným chrómom: pravdepodobný mechanizmus prevencie kardiovaskulárnych ochorení vyvolaných ťažkými kovmi. Jedlo & Funkcia. 2020;11(5):3851–3859.

[5] Živković L. a kol. Antigenotoxické účinky Biochagy a dihydrokvercetínu (taxifolínu) na poškodenie DNA v ľudských krvných bunkách vyvolané H₂O₂. Oxidačná medicína a bunková dlhovekosť. 2019.

[6] Shinozaki F, Kamei A, Shimada K a kol. Konzumácia potravín bohatých na taxifolín ovplyvňuje mozgovú aktivitu, duševnú únavu a transkriptóm celej krvi u zdravých mladých dospelých: randomizovaná, dvojito zaslepená, placebom kontrolovaná, skrížená štúdia. Jedlo & Funkcia. 2023;14:3600–3612.